Zdravie9 min čítania

A nejakú kávičku si dáte?

…spýtala sa ma ráno čašníčka, keď som si cestou do práce objednával raňajky. Žiadne „môžem ponúknuť čaj?“, „čerstvú pomarančovú šťavu?“ alebo neutrálne „niečo na pitie?“. Rovno kávu.

Tri šálky cappuccina na drevenom stole, okolo ktorých sedia traja ľudia, pohľad zhora.
TL;DR · Krátke zhrnutie článku
  • Kofeín nedodáva energiu – iba dočasne blokuje pocit únavy (obsadí adenozínové receptory). Únava nezmizne, len ju prestaneme cítiť.
  • Zlepší krátkodobú bdelosť a pozornosť, ale nie kreativitu, pamäť ani vnímanie širších súvislostí.
  • Zhoršuje spánok – kratší a plytší, a to aj mnoho hodín po vypití. Vzniká tak kruh: málo spánku → káva → ešte horší spánok.
  • Vyvoláva fyzickú závislosť: abstinenčné príznaky (bolesť hlavy, únava, podráždenosť) sa objavujú už od jednej kávy denne. Ranná káva často len tlmí odvykanie, nie „nabíja".
  • Zdravotné „benefity" z novinových titulkov pochádzajú z observačných štúdií a nie sú dokázané ako príčinné.
  • Pointa: nejde o to prestať piť kávu, ale aspoň raz ju vysadiť na dosť dlho, aby sme zistili svoj skutočný, prirodzený stav.

Tá veta mi zarezonovala o to viac, že som nedávno videl dokument o tom, ako hlboko je káva zabudovaná do našej kultúry. Kávovary v kanceláriách. Kelímky v rukách filmových postáv. Starbucks. „Poďme na kávu“ ako synonymum stretnutia. Ranná káva ako takmer povinná súčasť dospelého života.

Kávu si dám pritom príležitostne tiež. Mám rád horkosť kávy. Jej vôňu. A ten rituál.

Zároveň som si však všimol, že som po nej nervóznejší, horšie spím a nerobí mi dobre na trávenie.

Tak som sa začal pýtať: je to iba môj pocit, alebo káva naozaj môže robiť niečo z toho, čo jej pripisujem?

Čím hlbšie som sa do témy ponáral, tým viac ma začala zaujímať ešte iná otázka.

Čo ak ranná káva, ktorá je v našej kultúre považovaná za riešenie našej únavy, je naopak jej hlavnou príčinou?

Káva nám nedáva energiu. Mení to, ako cítime únavu.

Keď si dáme na obed kvalitný proteín so zeleninou, telu dodáme energiu a stavebný materiál. Výživu. Keď sa vyspíme, umožníme mu regenerovať.

Kofeín funguje inak.

Počas dňa sa v mozgu postupne zvyšuje pôsobenie látky nazývanej adenozín. Veľmi zjednodušene je súčasťou systému, ktorým mozog registruje, ako dlho sme hore a ako veľmi potrebujeme spánok.

Kofeín sa naviaže na adenozínové receptory a jeho signál dočasne zablokuje.

Necítime preto únavu tak výrazne.

Lenže biologická potreba odpočinku tým nezmizla.

Je to trochu ako prelepiť kontrolku nízkej hladiny paliva v aute. Kontrolka nás prestane upozorňovať a my pokračujeme ďalej. Ale ideme naďalej na palivovú rezervu.

Neznamená to, že kofeín „nič nerobí“. Je to účinná psychoaktívna látka. Dokáže preukázateľne krátkodobo zvýšiť bdelosť, pozornosť či rýchlosť reakcií.

Otázka skôr znie: Je tento výkon zadarmo?

Mozog na káve: lepšie myslenie, alebo hlavne väčšie nabudenie?

Tu treba káve priznať to, čo jej patrí.

Kofeín vie akútne zlepšiť bdelosť, pozornosť a reakčný čas. To je dobre preukázané experimentálne.

Ak teda potrebujem rýchlo na dve hodiny úzko zamerať pozornosť – pracovať s Excelom, šoférovať či programovať – kofeín môže objektívne pomôcť.

Ale bdelosť nie je to isté ako kvalitnejšie myslenie.

Podľa štúdií totiž káva nepomôže s kreatívnym myslením, vnímaním súvislostí ani s pamäťou.

Podľa mňa sa naopak natíska otázka, či v prípade, že nám kofeín pomôže zamerať pozornosť na konkrétny problém, zároveň aspoň čiastočne neblokuje vnímanie a prepájanie širších súvislostí. Dôkazy o tom som však nenašiel.

Jedna z vecí, ktorá ma šokovala najviac, sa týka prekrvenia mozgu po káve.

Kofeín dokáže akútne a pomerne výrazne znížiť prietok krvi mozgom. V experimentálnych štúdiách ide až o 20–40 % nižší prietok krvi do mozgu po konzumácii kávy.

Treba dodať, že nižší prietok krvi automaticky neznamená, že mozog dostáva o rovnaké percento menej kyslíka. Mozog dokáže z prichádzajúcej krvi extrahovať väčší podiel kyslíka a jeho celková spotreba môže podľa súčasných poznatkov zostať približne zachovaná.

Je však pozoruhodné, že látka, nad ktorej konzumáciou takmer nerozmýšľame, dokáže tak výrazne meniť fyziológiu v mozgu.

Účet, ktorý platíme ráno

Jedna z oblastí, ktorá je pri káve preskúmaná možno najlepšie, je jej vplyv na spánok.

Systematický prehľad a metaanalýza 24 štúdií z roku 2023 zistili, že kofeín v priemere:

  • skrátil celkový spánok približne o 45 minút,
  • znížil efektivitu spánku približne o 7 percentuálnych bodov,
  • predĺžil zaspávanie o 9 minút,
  • zvýšil čas nočného bdenia o 12 minút
  • a znížil hlboký spánok o 11 minút.

Zároveň sa ukazuje, že kofeín má vplyv na kvalitu spánku, hoci subjektívne ten pocit nemáme.

Preto veta:

„Ja môžem vypiť espresso a o desať minút spím.“

nie je dôkazom, že kofeín nám spánok objektívne nepokazí.

Ukazuje sa totiž, že bez tej kávy by bol spánok pravdepodobne dlhší a kvalitnejší – a my by sme boli na druhý deň lepšie oddýchnutí.

Existuje dokonca štúdia, kde ranná káva o 7:00 negatívne ovplyvnila spánok o 23:00 – teda 16 hodín po jej konzumácii (!).

A práve tu vzniká potenciálne nepríjemný kruh:

málo spánku → kofeín → menší pocit únavy → horší ďalší spánok → väčšia únava → viac kofeínu

Ak sa teda ráno pravidelne budím bez energie a potrebujem čím skôr svoju rannú šálku, aby som sa postavil na nohy, stojí za to položiť si otázku:

Je problémom naozaj nedostatok kofeínu?

Závislosť, o ktorej sa nehovorí

„Fajčenie spôsobuje závislosť“ je veta, ktorú nájdeme na každej škatuľke od cigariet.

Všimli ste si niečo podobné na kelímku zo Starbucks?

Nechcem tým porovnávať škodlivosť kávy a cigariet.

Ale jednu vec vieme:

kofeín vyvoláva fyzickú závislosť.

Pri pravidelnom užívaní sa organizmus prispôsobuje. Časť účinku sa postupne stráca – vzniká tolerancia.

A ako každá látka, ktorá vyvoláva závislosť, aj po vysadení kofeínu nastupujú abstinenčné príznaky.

Veľký kritický prehľad 57 experimentálnych a 9 dotazníkových štúdií označil za dobre potvrdené napríklad:

  • bolesť hlavy,
  • únavu,
  • ospalosť,
  • zníženú energiu,
  • horšiu bdelosť,
  • problémy s koncentráciou,
  • mozgovú hmlu,
  • podráždenosť,
  • zhoršenú náladu.

Príznaky sa typicky začínajú 12–24 hodín po vysadení, najvýraznejšie sú približne po 20–51 hodinách a zvyčajne trvajú 2–9 dní.

A možno najprekvapivejšie:

Abstinenčné príznaky boli experimentálne pozorované už po pravidelnom príjme okolo 100 mg kofeínu denne.

To je približne jedna bežná káva.

V experimentálnych štúdiách mala po vysadení bolesť hlavy približne polovica ľudí a asi 13 % malo príznaky natoľko výrazné, že im citeľne narušili fungovanie.

Typická abstinenčná bolesť hlavy pekne súvisí s tým, čo sme už spomínali:

Kofeín mozgové cievy sťahuje. Organizmus sa pri pravidelnom používaní adaptuje. Keď kofeín zrazu odstránime, cievy sa rozšíria a prietok krvi sa zvýši. A práve preto nás môže „bez kávy“ bolieť hlava.

Energia alebo úzkosť? Niekedy je medzi nimi tenká hranica.

Kofeín zvyšuje aktiváciu centrálneho nervového systému.

U jedného človeka môže tento stav subjektívne znamenať:

  • energiu,
  • koncentráciu,
  • motiváciu.

Pri vyššej intenzite však môže presne tá istá stimulácia znamenať:

  • nervozitu,
  • vnútorný nepokoj,
  • búšenie srdca,
  • svalové napätie,
  • podráždenosť,
  • úzkosť.

A tento efekt nie je iba subjektívna domnienka.

V kontrolovaných experimentoch rastie úzkosť s dávkou kofeínu. Najvýraznejšie to vidno u ľudí s predispozíciou na panické záchvaty a iné psychické problémy.

Podľa jednej metaanalýzy po vysokých dávkach kofeínu (cca 5–8 bežných káv) dostala panický záchvat približne polovica pacientov s panickou poruchou, zatiaľ čo medzi zdravými kontrolami to bolo menej než 2 %.

Takže moja vlastná nervozita po káve pravdepodobne nebola iba autosugescia.

Je ranný „boost“ vôbec realita?

„Bez kávy ráno nie som človek.“

Túto vetu zvyčajne interpretujeme ako dôkaz toho, ako výborne káva funguje.

Keď však zoberieme do úvahy návykovosť, vplyv na mozog a abstinenčné príznaky, ukazuje sa, že u pravidelných kávičkárov ranná káva môže skôr tlmiť abstinenčné príznaky, než reálne výrazne zvyšovať rannú energiu.

Ak kofeín nepijem pravidelne, moja situácia môže vyzerať približne takto:

normálny stav → káva → stimulácia

Ak kávu pijem každý deň, môže ráno vyzerať skôr takto:

začínajúca abstinencia → únava, horšia pozornosť, bolesť hlavy → káva → odstránenie abstinencie → „konečne fungujem“

A to vedie k zaujímavej otázke:

Ako by vyzeral môj prirodzený stav po troch týždňoch bez kofeínu, keď už abstinenčné príznaky dávno pominuli?

Spal by som lepšie? Bol by som pokojnejší? Mal stabilnejšiu energiu? Alebo by mi kofeín objektívne chýbal?

A čo zdravotné benefity kávy?

Možno ste niekedy zachytili titulok v zmysle „Tri až štyri kávy denne sú spojené s dlhším životom“ – presnejšie, že mierna konzumácia kávy (3–4 kávky denne) je spojená s viacerými zdravotnými benefitmi, napríklad:

  • nižšia celková úmrtnosť,
  • nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení,
  • nižšie riziko diabetu 2. typu,
  • nižšie riziko Parkinsonovej choroby,
  • nižšie riziko niektorých ochorení pečene.

Problém je slovo spojené.

Veľká časť týchto údajov pochádza z observačných štúdií. Sledujeme stovky tisíc ľudí a všimneme si, že tí, ktorí pijú určitý počet káv, majú o niečo nižšiu mortalitu.

To je relevantná informácia.

Ale nie je to dôkaz, že rozdiel spôsobila káva.

Ľudia pijúci a nepijúci kávu sa môžu líšiť v desiatkach ďalších vecí: vo fajčení, strave, zdravotnom stave, pohybe, socioekonomickom statuse či v dôvode, prečo niekto kávu prestal piť.

Zaujímavé je, že keď sa použije iný prístup – genetická metóda nazývaná Mendelovská randomizácia – pozorovaný ochranný efekt kávy na kardiovaskulárne choroby a celkovú mortalitu sa nepotvrdzuje.

To neznamená, že káva zdravotné benefity nemá.

Znamená to iba, že veľkolepé tvrdenia typu „Káva predlžuje život“ nemáme dokázané rovnako kauzálne, ako vieme experimentálne ukázať napríklad jej vplyv na spánok alebo abstinenčné príznaky.

„Neberte nám našu kávu!“

Tento text nemá byť manifestom proti káve. Aj ja si ju občas rád vychutnám a nechcem z nej robiť nepriateľa.

Skôr mi pri písaní došlo, aké zvláštne je, že nad ňou takmer vôbec nepremýšľame. Denne meníme chémiu svojho mozgu látkou, ktorá potláča (prirodzený) pocit únavy, ovplyvňuje spánok a pri pravidelnom používaní vytvára fyzickú závislosť – a napriek tomu ju vnímame takmer rovnako neutrálne ako pohár vody.

Možno je káva pre niekoho skvelý nástroj. Možno niekomu reálne pomáha fungovať lepšie.

Ale možno existujú aj ľudia, ktorí už roky používajú rannú kávu na riešenie únavy, ku ktorej ich každodenný kofeínový režim aspoň čiastočne prispieva.

A nikdy sa to nedozvedia, pretože kofeín nikdy nevysadia na dostatočne dlhý čas.

Čo ak by sme po dvoch či troch týždňoch bez kofeínu zistili, že spíme lepšie, sme pokojnejší a máme počas dňa viac prirodzenej energie?

Alebo by sme zistili pravý opak – že nám káva jednoducho vyhovuje.

Obe možnosti sú podľa mňa zaujímavejšie než celý život predpokladať, že tú svoju odpoveď už poznáme.

Použité zdroje

  • Gardiner C. et al. The effect of caffeine on subsequent sleep: A systematic review and meta-analysis. Sleep Medicine Reviews, 2023.
  • Landolt H.P. et al. Caffeine intake (200 mg) in the morning affects human sleep and EEG power spectra at night. Brain Research, 1995.
  • Landolt H.P. et al. Caffeine reduces low-frequency delta activity in the human sleep EEG. Neuropsychopharmacology, 1995.
  • Zabelina D.L., Silvia P.J. Percolating ideas: The effects of caffeine on creative thinking and problem solving. Consciousness and Cognition, 2020.
  • Juliano L.M., Griffiths R.R. A critical review of caffeine withdrawal. Psychopharmacology, 2004.
  • Rogers P.J. et al. Effects of caffeine and caffeine withdrawal on mood and cognitive performance degraded by sleep restriction. Psychopharmacology, 2005.
  • Klevebrant L., Frick A. Effects of caffeine on anxiety and panic attacks in patients with panic disorder: A systematic review and meta-analysis. General Hospital Psychiatry, 2022.
  • Nordestgaard A.T., Nordestgaard B.G. Coffee intake, cardiovascular disease and all-cause mortality: observational and Mendelian randomization analyses. International Journal of Epidemiology, 2016.