…spýtala sa ma ráno čašníčka, keď som si cestou do práce objednával raňajky. Žiadne „môžem ponúknuť čaj?“, „čerstvú pomarančovú šťavu?“ alebo neutrálne „niečo na pitie?“. Rovno kávu.

Začal som si všímať, aký veľký rozdiel je medzi tým, čo človek napíše – a tým, čo dokáže vysloviť nahlas. Najväčšie uvedomenia totiž prichádzali až vo chvíli, keď som začal hovoriť – bez prípravy a bez filtra.

Lekári, terapeuti či ďalší odborníci nám môžu pomôcť. Kedy však pomoc prestáva byť pomocou a začína byť odovzdaním zodpovednosti za seba samého?

S odstupom času je ľahké byť múdry; oveľa ťažšie je vidieť vlastné omyly v prítomnosti.

Tiež máte pocit, že technológie, ktoré nám mali šetriť čas, nám ho v skutočnosti vo veľkom kradnú? Ja som ho mal čoraz častejšie.